Marocký Tangier, Gibraltar a portugalské pobrežie
Gibraltar – marocký Tangier – pobrežie Portugalska (Falesia a Prai do Camillo) – smerujeme do Lisabonu
Naše cesty a plány sa v Tarife aj kvôli počasiu a daždivým dňom trošku pomenili a hoci sme nemali v pláne navštíviť Maroko, predsa len sme začali po tomto nápade poškulovať.
Predtým ako sme podľahli marockému výletu, smerovali naše kroky do známej britskej kolónie a najmenšej časti Spojeného kráľovstva – na Gibraltar. Karavan nechávame zaparkovaný v prístave na španielskych hraniciach, odkiaľ sme tiež sledovali pristávanie lietadla na gibraltarskej runway.
Po prekročení hraníc, sme si všimli typický znak britskej kolónie – červenú telefónnu búdku, ktorá tu víta turistov. Keďže počasie nebol ideálne a kvôli vetru nebola pustená lanovka na hlavnú gibraltársku atrakciu – presklenú vyhliadku Skywalk, na hraniciach nám ponúkli alternatívne riešenie. Osobný vodič vás zavezie na gibraltársku skalu a popri tom vám ukáže aj ďalšie zaujímavosti tohto miesta.
Ako prvú sme s ním absolvovali návštevu jaskyne Sv. Michala, ktorá je vytvorená dažďovou vodou a jej najznámejší jaskynný útvar pripomína tvar anjela. Každých 5 minút sa v nej spúšťa svetelná show, ktorá spríjemňuje atmosféru tejto jaskyne. Pri vchode do jaskyne a samozrejme všade na tejto skale sú prítomné opice – makaky. To bolo pre našu malú cestovateľku najlepšia atrakcia. A práve preto, že tieto opice sú dosť drzé a občas vraj vedia byť aj celkom útočné, sme si od nich držali mierny odstup a snažili sa ich odfotiť z bezpečnej vzdialenosti. Hovorí sa, že Gibraltár bude dovtedy britský, kým budú skalu obývať makaky. Nuž..uvidí sa 🙂
Žiaľ hneď potom ako sme vyšli z jaskyne začalo silno pršať a vyhliadku Skywalk sme stihli ako posledný návštevníci na pár sekúnd. Výhľad preto nebol ideálny, ale aspoň sme sa odfotili s malými opičkami pobehujucimi na vyhliadke. Okrem výhľadu sa v skale nachádzajú aj vojenské úkryty z druhej svetovej vojny, ktoré sme si prešli a tým sa náš rýchly výlet po Gibraltare skončil. Posledným zážikom bol prechod po letiskovej dráhe a už sme sa aj ponáhľali sa zahriať do karavanu.
Po každom upršanom dni vraj raz vyjde slnko a presne tak to bolo aj v našej predpovedi. Slniečko sme si preto šetrili na výlet do Maroka. Opäť sme sa presunuli do Tarify odkiaľ nám v ranných hodinách išiel trajekt do exotického afrického mesta Tangier.
Jazda po rozbúrenom mori trvá približne 45 minút a ako sa ukázalo, malá moreplavkyňa a Tomík trpia morskou chorobou. Na palube rozhodne neboli jediní a preto v pravidelných intervaloch chodili medzi ľudmi rozdávať stewardi sáčky..veď viete aké..
Po príchode to Tangeru si nás preberá akčný sprievodca, ktorý hovorí anglicky, nemecky, francúzsky, španielsky. Prvou zastávkou je miesto na kopci, kde sme sa mohli za drobný príspevok povoziť na ťavách. Miestni turistickí ,,otravovači,, sú prítomní naozaj všade, hlavne tam, kde vedia, že príde autobus s turistami. Treba sa obrniť, prípadne si niečo rýchlo kúpiť..aj keď predavačov s aladinovými lampami bolo na každom rohu. Po prechádzke uličkami Tangeru a prechode cez bránu Kasbah prichádzame k Medine a pozeráme na záhrady Mendoubia a nekropolu. Medzitým nás sprievodca pozval do miestnej reštaurácie, kde za sprievodu živej tradičnej hudby vychutnávame marocké jedlo. Po výdatnom obede nás sprievodca povodil po uličkách, ktoré sú plné obchodíkov a dá sa v nich aj stratiť. Dostávame ,,rozchod,, na dve hodinky a môžeme sa sami potulovať po trhovisku. Samozrejme nakupujeme aj my u miestnych krajčírov dlhé tuniky a už sa aj blíži záverečná cesta loďou. Tá bola našťastie o niečo menej nepríjemná ako na začiatku.
Po príchode do Tarify si plánujeme našu ďalšiu cestu. Cieľom je dostať sa v želanom čase do Lisabonu, odkiaľ mne a malej cestovateľke letí lietadlo do Viedne. Keďže sme stále na najjužnejšom cípe Európy a nemáme toľko času ako sme predpokladali, škrtáme v zozname niektoré miesta a robíme veľký presun do portugalskej Albufeiri. Po mestských zážitkoch máme náladu na prírodné úkazy a tak sa na odporúčanie chceme dostať na pláž menom Falesia.
Falesia je úzky pás bieleho piesku, ktorý sa tiahne až 6 kilometrov medzi vysokými oranžovými útesmi a tyrkysovým oceánom. Pláž je považovaná za jednu z prírodných atrakcií regiónu, nájdete ju v zoznamoch najkrajších pláží sveta. Naozaj ide o veľmi krásnu pláž, zbierame na nej nádherné veľké škeble, ako inak, maminke do čapice.
Táto medzizastávka v príjemnom kempe a nádhernej pláži nás opäť kúsok posunula k záverečnej destinácii, ale predsa len sa necháme ešte zlákať na jedno miesto na portugalskom pobreží.
Praia do Camilo je malá pláž v zálive pri meste Lagos, ktorá sa nachádza na úpätí malebných vápencových útesov. Dlhé schodisko vedúce na pláž má asi 500 schodov.
Pláž je rozdelená na dve časti, každá po 50 m, medzi ktorými sa nachádza skala s kanálom, ktorý je vo vnútri vyhĺbený. Pobrežie je pokryté jemným zlatistým pieskom. V mestečku Lagos sa ešte chvíľu prechádzame uličkami starého mesta a pred nami zostáva posledný spoločný presun do Lisabonu.
