Lisabon 2024
Túlame sa Lisabonom – električka 28 – oceanárium – sladké natas – kemp Caparica – Nazaré – vraciame sa domov
Do kempu v Lisabone – Parque Orbitur Costa da Caparica prichádzame vo večerných hodinách a už sa nevieme dočkať rána, pretože niekto tu má veľkú chuť na tradičné pudingové portugalské – sladké taštičky “natas”.
Ráno sa z kempu presúvame taxíkom k prístavu, odkiaľ do centra Lisabonu premáva lodný transfer. Odporúčame mať stiahnuté klasické taxi aplikácie. Rýchlo si všímame, že obyvatelia v Portugalsku sú veľmi multikulturálne založení.
Po príchode do centra si v krásnej tržnici objednávame kávičku a spomínané sladké vanilkovo-škoricové taštičky. Po raňajkách sa prechádzame uličkami Lisabonu a nasávame atmosféru a možno tak trochu hľadáme slnečné lúče. S malým cestovateľom sa pochopiteľne priority vo veľkých mestách menia a z potulovania sa uličkami sa stáva hľadanie hračkárstva. Rýchlo odfotíme klasickúj žtú lisabonskú električku s číslom 28 a už sa ponáhľame dolapiť rozprávkovú postavičku do miestneho obchodu. Našim cieľom je ešte návšteva oceanária – Oceanário de Lisboa.
Presúvame sa metrom s korkovými sedačkami, ktoré sú typické pre celé Portugalsko na pobrežie rieky Tajo, kde už vidíme oceľovú stavbu s moderným dizajnom na prvý pohľad pripomínajúcu hvezdáreň alebo vesmírnu loď. Návštevu sme neplánovane stihli v dobrom čase a lístky si online kupujeme za polovičnú cenu. V tejto podmorskej zoo sa skoro dve hodiny motáme medzi obrovskými akváriami, fotíme sa s tučniakmi, žralokmi, medúzami a inými vodnými živočíchmi. Po náročnom dni sa opäť loďou a taxíkom presúvame do kempu a ďaľší deň si už iba užívame oddych a čerpáme energiu pred odletom.
Kemp je situovaný blízko mora a na naše veľké šťastie sú v tomto období na pobreží veľké vlny, ktoré lákajú mnohých surférov pojazdiť si na doske. Deň si preto spríjemňueme pozorovaním vĺn na pláži, grilovaním si v kempe a samozrejme ihriskami, ktorých máme v blízkom parku viac než dosť.
A pretože odlet našeho lietadla je v skorých ranných hodinách, približujeme sa podvečer k nemu na krátke nočné prespanie na parkovisko, kde stretávame kamarátov karavanistov.
Cesta Lisabonom bola naozaj rozlúčková. Prešli sme si aj Mostom 25. Apríla – Ponte 25 de Abril, ktorý pretína portugalskú metropolu. Tento klasický most pripomínajúci Golden Gate Bridge v San Franciscu je navrhnutý rovnakým architektom a ide o najdlhší visutý most v Európe. Na moste kývame Soche Krista Kráľa – Cristo Rei a lúčime sa s Lisabonom.
Ráno sa prebúdzame skoro a naše spoločné cesty sa opäť rozdelujú. Kým nežná polovička osadenstva odchádza letecky domov, Tomík s karavanom Charlie ešte musí odšoférovať cestu domov.
Zastavuje preto ešte v meste Nazaré, ktoré patrí medzi päť miest, kde sa tvoria najväčšie vlny na svete. Práve v tom čase je energia vĺn tak vysoká, že Tomík si vychutnáva niekoľko metrové vlny s profesionálnymi surférmi a pomaly sa začne presúvať smerom domov.
Záverom našeho roatripu by mohlo byť zhrnutie v počtoch kilometrov, či už najazdených alebo prechodených.
Náš priemerný denný počet pešo prejdených kilometrov bol 15 km. Karavan Charlie mal najazdených 9250 km z našej dedinky pri Senci naprieč Európou, Španielskom, Porgulaskom a cestou domov. Naučili sme sa opäť veľa vzácnych poznakov, ktoré ako každý karavanista zisťujeme postupne. Dostali sme veľkú lekciu v Barcelone a Španielsko máme ešte radšej ako predtým. Záverom ešte pridávame pár záberov z cesty domov.
